Ulice sú plné ľudí ktorí chcú zmenu, ale tá nespočíva v politických stranách. Ľudia potrebujú zmenu, morálnu na ktorú sa dlhé roky zabúdalo. Písalo sa že 21. Decembra 2012 mál prísť koniec sveta, ale Mayský kalendár vravel o konci sveta zlého, nespravodlivého a o nastolení nového rádu etiky. Etika ktorá je vždy pripravená postaviť sa a hľadať dobro pre jednotlivca. A až tak môže politika hľadať dobro pre spoločnosť. Z daného prirodzene vyplýva, že dobrá politika nemôže byť bez etiky a etika ak nemá rešpekt v spoločnosti nemôže napĺňať svoje poslanie. Ľudia už prestali veriť v inštitúcie, v ľudí, v právo, v súdy. Všetky oblasti ktoré by sa tu dali vymenovať a ktoré mali povinnosť ochraňovať dané hodnoty zlyhali na tom jedinom „ že sme povýšili moc a peniaze nad mravnosť a etiku“ . Zrazu sa odlepujú oči od bankoviek a vidíme čo sme spôsobili. Stredná vrstva neexistuje sú len bohatí a chudobní. Opovrhli sme disciplínou v poriadku, rešpektom v školách, ponížili remeslo. Oblek znamená viac ako pracovné šaty a to vám pohľadom dajú v predajni jasne „najavo“. Ulice plačú lebo to o čom snívali v podobe demokracie sme nedokázali ako ľudia naplniť. Nebolo by od nás správne ak ideme úplne všetku zodpovednosť preniesť na iných. To peniaze sa vysmievajú poctivosti. Slušné vychovanie sme vymenili za vzor celebrít my samy . Viete čo ľudia na uliciach rozprávajú ? Kde sa stratil súcit ? Na úrad práce nestihnú prísť ľudia - prichádzajú samé úmrtné listy mladých ľudí, už u malých detí vznikajú depresie- strata zmyslu života. Na školách sa šikanuje bez hanby, nárast samovrážd. Pred nedávnom prišiel môj syn domov smutný, vravel že bol v lekárni a tam jeden starký mal doplatiť 90 EUR, no bohužiaľ nemal, odišiel bez liekov. Z policajtov kriminálnici a vydierači robia úbožiakov. Kde je česť a krása v slobode slova novinárov. Novinár nemá byť viac drzí ako šikovný a múdry v otázkach. Ale hlavne zodpovedný v slovách ktoré môžu „zmeniť svet“. Tieto konkrétne situácie vyhnali ľudí do ulíc a nech si nik nerobí ilúzie, že je to kvôli konkrétnym politickým stranám. V každej politickej strane sú ľudia a „ľudia“ rovnako ako v našich rodinách. Ľudia sú nespokojní kvôli bezmocnosti v spoločnosti.
Ak nám všetkým ide naozaj úprimne o morálku na Slovensku. Je potrebné začať uvažovať, diskutovať o „inštitútoch na otázky etiky“. ( môj veľký sen ) Čo mám konkrétne na mysli, si zatiaľ nechám pre kompetentných. Vo vyspelých štátoch sú to kvalitné a odborne "tými" ľudí, ktorým v prvom rade ide o spravodlivosť, zodpovednosť v každej situácii (inštitúcií) a ich morálne hodnoty sú na najvyššom morálnom stupni ( L. Kohlbergová stupnica mravnosti).
Nemám na mysli etiku na ktorú poukazujú ľudia neetickým spôsobom. V etike je zlatým heslom : „Nerob inému to čo nechceš, aby iný robil tebe“. Etické teórie neubližujú, ale napomáhajú, nemoralizujú ale hľadajú riešenia. My všetci potrebujeme začať nanovo uvažovať, konať spoločne, čestne bez emócií ak nie kvôli sebe, aspoň kvôli generáciám, ktoré majú právo žiť po nás. Aj moje skromné prianie je
„Nepotrebujeme mravnosti a náboženstvo abstraktne, v sústavách a v knihách, ale v živote, v hospodárení a v politike. Etika nie je pre písací stôl, náboženstvo nie je pre kostol“.
Tomáš Garrigue Masaryk
