Je mi cťou, povedať (napísať) pár slov pri tak významnej udalosti akou je 25. výročie vzniku Slovenskej republiky . Vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie môžeme byť radi, že po dlhých rokoch zápasov a vyjednávaní našich predkov sme dosiahli pred pár rokmi svoju samostatnosť. No bohužiaľ namiesto radosti ... ocenenia, odvahy, sme upriamili všetku pozornosť len na formu rozdelenia Československa.
Zaoberať sa otázkami či malo byť referendum, alebo nie ....vracať sa do minulosti čo bolo vhodné a čo neprípustné by mohlo byť predmetom akademickej pôdy, ale vnášať vášne medzi ľudí, ktorí už tak majú dosť politiky, si myslím, že nie je riešenie. Prečo ? Lebo nech by bola odpoveď akákoľvek, čo si pomôžeme, ako to zmeníme ? Hnev znižuje našu schopnosť rozlíšiť dobré od zlého.
Bolo by oveľa vhodnejšie vidieť dôsledky, že nemuseli sme čeliť nevraživosti, vnášania nenávisti medzi zmiešané manželstvá, rodiny, vidieť medzi sebou bojovať susedov. To je podstatné a nato môžeme byť právom hrdí a ísť príkladom pre iné štáty.
Každý štát ma svoju typickú črtu, vlastnosť ktorou je výstižný . Zamýšľať sa nad tým ktorá je naša nemusíme dlho. Sme pracovití a vieme slúžiť. Slúžiť mám na mysli v pozitívnom význame. Nie každý človek, národ vie slúžiť iným, táto vlastnosť aj keď je ňou opovrhované môže byť našou silnou stránkou. Môže byť spojivom v multikulturalizme.
Pozorujeme Americký národ v tom ako sa vie pýšiť vlajkou v okne, sledujeme zásadovosť Maďarov v svojich postojoch, silu hrdinstva Rusov, Nemeckú disciplínu, Českú slobodo-myselnosť . To je to z čoho môžeme čerpať, ale znamená to, že aj my máme svoju hrdosť , sme skromní a pracovití. Máme milovať svoje Slovensko, nebáť sa aj v ďalekom svete povedať, áno ja som Slovák, Slovenka. My už nemusíme mať pocit menejcennosti veľkých národov. Nie je dôležitá veľkosť a rozloha štátu, ale odvaha pri rozumných rozhodnutiach.
Naše deti učíme povesť Svätoplukovu, ale uvedomujeme si jej poslanie ? V ktorom je dôležité, že len spolu vieme byť silným národom. A aj keď existuje pestrosť názorov, bez všeobecných zásad mravných neochránime svoje tradície. Dôležitá je viera v človeka v našich ľudí, ktorí sú v cudzine, viera v náš štát, aj keď je mladý a robí chyby.....No áno učí sa, lebo je veľmi ťažké zvládať boj mocností a snažiť sa byť rovnocenný, ale tak ako je Slovenská republika srdcom Európy, tak vie silou lásky oveľa viac spájať štáty v demokratickom princípe hodnôt spravodlivosti a rovnosti. Veď na tom, ochutnať všetky chute iných krajín nie je nič zlé.
A čo popriať v závere ?
Doba ma silu nás ovplyvňovať, naučila nás myslieť si, že iba jednotlivec je reálny a že snažiť sa o kolektívny záujem, je snaha len pár neurčitých ľudí a že hlavnou podstatou veci je aby sa každý staral o vlastné potreby.
Ale, ak by sme tento postoj pripustili, neboli by sme tam kde sme dnes.
